Húsenice Actias selene
K týmto húseniciam som sa dostal úplnou náhodou. Na burze v Trnave som si okrem pakobyliek kúpil aj jedného pavúka Brachypelma smithii. Zhodou náhod mi do cesty prišiel kolega, zanietený chovateľ motýľov a ten o ňu prejavil zájem. Za 10 e zmenila majitela a že či nechcem nejaké húsenice. Tak som neváhal a domov som si niesol 7 ks húsenic motýľa druhu Actias selene. Opismi Vás tu zaťažovať nebudem na nete je ich neúrekom. Kolega tvrdil že ide o nenáročného motýla a ako živnú rastlinu mi doporučil bobkovišeň lekársku (Prunus laurocerasus). Húsenice som umiestnil do provizórneho insektária, ktoré pôvodne slúžilo ako mini paludárium a vybral sa hľadať spomínanú bobkovišeň. Tá ktorú som dostal k húseniciam sa pomaly míňala. V literatúre som sa dočítal že im chutí aj rododendron ktorý je zelený aj v zime. Po obhliadke blízkeho okolia som rododendron ani bobkovišeň nenašiel. Vravel som si že nemám čo stratiť tak som húseniciam doniesol zelené listy zo živého plotu v materskej škôlke, nahovárajúc si že to bude bobkovišeň alebo minimálne nejaký jej pre húsenice vhodný príbuzný. Išlo o vtáčí zob ako som sa neskôr dozvedel. Potešilo ma že húsenice sa do neho pustili, síce nie veľmi z chuťou ale aspoň ho žrali. Postupne mi začali rásť ale aj hynúť. Jedna po druhej. Ich žravosť predčila moje očakávania. To čo som im natrhal dokázali spásť v priebehu jedného dvoch dní. V konečnej fáze mi zostali dve húsenice, posledné dni pred zakuklením som chodil na vtáčí zob každý deň. Milo ma prekvapila kukla, ktorú som jedného dňa našiel v insektáriu. Vybral som ju a nalepil na skrinku. Druhá húsenica sa zakuklila cca za 4-5 dní. V súčastnosti mám dva kokóny a čakám čo z nich bude.
A tu je výsledok môjho snaženia:
